RPG na Rokforte
Rokfort.sk je internetová RPG čarodejnícka škola. RPG = roleplaying game = hranie úlohy/role. Nasledovná príručka vás naučí niečo o tom, ako hrať rpg a čoho sa v nej vyvarovať.
RPG
Hrali ste už niekedy hru Sims alebo ste ako malí skúšali hrať sa s hračkami? V rukách ste držali životy iných vymyslených postavičiek, hrali ste za nich ich život a určovali ich osud.
Roleplay je niečo ako táto hra, kde na seba ľudia preberú fiktívne charaktery vymyslených postáv a pomocou nich prežívajú ich život. Životy jednotlivých postáv sa križujú a splietajú dohromady a tým vzniká RPG.
Roleplay by mala zobrazovať hlavne bežný život nás, čarodejníkov. Napríklad ráno vstanem, prídem sa naraňajkovať do Veľkej siene, pokecám s kamarátmi a budem si robiť úlohy. Všetky bežné úkony, činnosti, ktoré denne vykonávame. Zabávame sa s priateľmi, vyriešime nejaký problém, splníme si povinnosti a úlohy, a tak ďalej.
Tieto činnosti vykonáva naša RPG postava. Vy v reáli ste hráčmi, ktorí ovládajú svoje RPG postavy.
RPG postavy tvoria základ RPG sveta, pretože bez nich by sa nedala hrať žiadna roleplay. RPG postavy sú ovládané hráčmi (teda naším reálnym ja). Každá postava musí mať svoje dobré a zlé vlastnosti, schopnosti, svoju históriu.
Ako sa teda RPG na Rokforte hrá?
Akcia sa píše do hviezdičiek ** (hviezdička pred začiatok akcie, hviezdička za koniec akcie), priama reč sa píše ako normálny text. (podčiarknuté časti sú akcia)
Príklad 1:
*vošla do Veľkej siene a zamávala ľuďom* Dobrý deň!
Príklad 2:
*sadne si do kresla zmorená únavou* Môže mi niekto podať vodu? *oprie sa o operadlo a sťažka dýcha*
Nevyslovené myšlienky sa píšu spolu s akciou, ale odlišujú sa kurzívou (šikmým písmom)
Príklad 3:
Nech sa páči, vypi to! *so škodoradostným úsmevom podáva spolužiakovi modrý elixír a v duchu sa smeje. Tak a teraz uvidíš, čo ti bude, až to vypiješ*
História a presvedčenie postavy
Postava nemôže existovať bez toho, aby mala svoju históriu, svoj výzor, povahu a schopnosti. Každý jeden z nás musel nejako vzniknúť a žiť a tento vznik a neskorší život zachytáva práve história postavy. Kľúčové slovo pre registráciu je hrad.
História postavy je dôležitá preto, aby vaša postava vedela, kým vlastne je, čo všetko prežila a zažila, akých ľudí poznala, aké skúsenosti nadobudla... Od toho sa aj odvíja povaha postavy. Keď ju v detstve nebodaj týrali a vyvraždili celú rodinu, určite to nebude veselá osoba, ktorá sa spriatelí s každým, koho uvidí. Ak vašu postavu okolie odmalička viedlo k láske k iným, určite sa nebude venovať čiernej mágii. Alebo ak vám vaša posledná veľká láska zlomila srdce, zradil vás najbližší priateľ, nebudete si tak skoro hľadať nových a nebudete ľuďom dôverovať tak, ako predtým.
Nemali by ste jednotlivé udalosti v živote postavy stále meniť, pretože vám napadne niečo lepšie. Premyslite si to raz a poriadne, napíšte to napevno rozhodnutí, lebo potom bude ťažké vysvetľovať iným (najmä kompetentným na kontrolu profilov), prečo sa to „zrazu“ stalo inak.
Presvedčenie samozrejme súvisí a odvíja sa od histórie postavy, od toho, ako bola odmalička vychovávaná. Od presvedčenia sa potom dajú určiť aj dôležité charakterové vlastnosti postavy.
Zlé – často označované ako „evil“. Postava s týmto presvedčením je panovačná, škodoradostná a hľadí len na svoje záujmy. Nevidí v živote a šťastí žiadne vyššie hodnoty. Pre svoje vlastné uspokojenie ubližuje iným a nezáleží jej na tom, kto to je. Postavy zla zvyknú bojovať proti postavám dobra. V našom svete tu patria hlavne temní čarodejníci a ich prisluhovači.
Dobré – postava tohto presvedčenia verí v posvätnosť života a bojuje proti všetkému, čo sa ho snaží zničiť. Postava často bojuje za celú spoločnosť a zakladá na sile pravdy, lásky, vľúdnosti a cti. V našom prípade sú tu aurori a množstvo bežných postáv, ktoré Rokfort navštevujú.
Neutrálne - neutrálne postavy veria, že dobro a zlo nie sú absolútne. Nachádzajú sa vlastne medzi týmito dvomi presvedčeniami. Čo je dobrom pre jednu postavu, pre inú to môže byť zlo. Neutrál vidí nový problém vždy z iného pohľadu ako postava s dobrým alebo zlým presvedčením. To mu umožňuje byť objektívnejším, ale takisto sa postava ľahko stane sebeckou.
Výzor a vlastnosti
Aké má vaša postava vlasy, oči, je nízka, vysoká? Aký má pôvod? Niektoré dispozície mohla zdediť po rodičoch, krajinou pôvodu si môžete pomôcť pri uvažovaní nad farbou pokožky, vlnitosti vlasov, je dobré vedieť, či je vaša postava štíhla, obézna, chudá atď. Tiež nie je na zahodenie poznať štýl obliekania postavy, či rada nosí šperky, kožušiny a pod, pretože to tiež dotvára výzor postavy.
Každá postava má tak ako aj reálna osoba svoje typické charakterové vlastnosti a schopnosti. Vlastnosti vyjadrujú hlavne povahu a charakter osoby. Napr. niekto je milý, vtipný, utiahnutý, zhovorčivý, nepriateľský, agresívny a iné. Nesmiete však zabúdať, že ani v magickom RPG svete nie je nikto dokonalý a nemá len tie dobré vlastnosti. Na každom sa nájde chybička.
Chyby v roleplay
Začiatočníci v RPG často pripisujú svojím postavám schopnosti a vlastnosti, ktoré by určite nemali mať a taktiež hrajú nereálne RPG. V ďalších riadkoch si vysvetlíme, aké sú najväčšie chyby a omyly v RPG, ktorých sa musí každý jeden hráč vyvarovať.
Mary Sue
Musíte pochopiť, že vysvetlenie, kto je Mary Sue, nie je najľahšia úloha. O Mary Sue sa toho dá povedať strašne veľa, ale pokúsim sa spomenúť najdôležitejšie fakty. Mužská verzia Mary Sue sa nazýva Gary Stu.
Výraz „Mary Sue“ pochádza z oblasti fanfiction. Medzi ostatnými postavami zvykne byť nenávidená a jej prítomnosť pri ich rpg neželaná a to z nasledujúcich príčin.
Mary Sue sa často stáva romantickým predmetom záujmu hlavnej postavy, vždy bojuje a všetky boje vyhráva. Potom môže ale nemusí hrdinsky umrieť v náručí svojho milovaného (hlavnej postavy). A to všetko bez toho, aby si zničila účes, zlomila necht, zaprášila šaty alebo urobila čokoľvek zle. Takto je navždy zvečnená ako perfektná postava v príbehu.
Mary Sue si myslí, že celý svet RPG sa točí okolo nej a ostatné postavy sú tu len od toho, aby sa jej podriaďovali. Mary Sue má potrebu stále prevyšovať a predstihnúť ostatných, aby ju obdivovali. Musí byť najmocnejšia, najinteligentnejšia, najvtipnejšia, najbezchybnejšia, najkrajšia a najsexi postava, ktorá bola kedy vytvorená pre svet RPG. Nikdy nekoná nesprávne. Ak je „zahnaná do kúta“, alebo sa ocitne v nebezpečnej situácii, ktorá by mohla pred ostatnými pokaziť jej perfektný charakter, z ničoho nič roleplay zastaví, aby sa z nej mohla vytiahnuť, zmeniť tému, a vyhnúť sa tak konfrontácii. Nakoniec sa snaží z tejto situácie vyjsť ako víťaz.
Mary Sue rada kazí a ničí roleplay niekoho iného (väčšinou hlúpymi komentármi alebo svojím vstupom do tejto roleplay, kde sa všetko snaží vziať na seba) a tiež rada ovláda ostatné postavy (god-moding) tak, aby konanie Mary Sue malo jej vytúžené efekty.
Ako predísť tomu, aby ste sa stali Mary Sue:
- naplno sa vžite do svojej postavy, poznajte jej minulosť, povahu a schopnosti
- dajte vašej postave nejaké chyby (zlú vlastnosť, fyzickú či psychickú poruchu), napr. vaša postava môže byť veľmi plachá a hanblivá, alebo jej môžu na ruke chýbať 2 prsty
- nehrajte roleplay, ktoré majú len poukázať na dokonalosť vašej postavy (na jej atraktívnosť, žiarivosť, inteligenciu, moc, atď).
- nikto nezjedol všetku múdrosť sveta, preto nepozná odpovede a riešenia na všetky problémy.
God-moding
Hrať roleplay je niečo podobné ako hranie v divadle. Predstavte si, že ste herci v nejakom predstavení. Hráte určitú postavu, ktorá spoločne s ostatnými hercami hrá scénku a navzájom si všímajú jeden druhého. Postava, ktorú hráte, pomáha dotvárať príbeh predstavenia a vďaka nej je to predstavenie ešte zaujímavejšie. Na javisku herec hovorí a hrá len to, čo má napísane v scenári. Nemôže povedať text svojho kolegu, alebo sa pohybovať namiesto neho bez toho, aby zmiatol obecenstvo a aj ostatných hercov.
To isté platí v roleplay. Nemôžete hovoriť a hrať namiesto svojich spolužiakov z Rokfortu. Môžete zacieliť a zoslať na niekoho kúzlo, môžete druhej postave položiť otázku alebo jej niečo povedať, ale nemáte žiadnu kontrolu nad tým, či kúzlo osobu trafí, alebo či vám ten druhý človek niečo odpovie. Takáto nesprávna roleplay, teda ovládanie konania ostatných rpg postáv sa v pravidlách nazýva god-moding.
Ako god-moding vyzerá v rpg:
Postava Danka píše: *snažila sa nenápadne vojsť do Veľkej siene, ale aj tak si ju Anička a Jožko všimli a zakričali na ňu* Ahoj Danka! *rozhodla sa teda, že sa už nebude zakrádať a namierila k nim, lebo videla, že sa na ňu usmievajú* Ahojte! Môžem si prisadnúť? *hlavou kynula na voľné kreslo vedľa nich a Anička aj Jožko prikývli*
Podčiarknuté časti sú god-moding. Ako by to vyzeralo zahrané správne? Rozdielne, čo poviete?
Danka: *snaží sa nenápadne vojsť do Veľkej siene*
Anička: *sediac Jožkovi na kolenách všimne si, ako sa Danka zakráda, tak na ňu zavolá* Ahoj Danka!
Jožko: *Aničkin pozdrav ho prinúti pozrieť sa smerom k Danke, tak ju tiež pozdraví* Ahoj!
Danka: *keďže bola odhalená, rozhodne sa, že sa u Jožka a Aničky pristaví, tak si to k nim namieri* atď...
Metagaming
Ako účastník RPG máte prístup ku všetkým informáciám o ostatných postavách (z ich profilov, z ich roleplay). Všetko si to môžete prečítať a teda o tom viete VY. Vaša postava to však nevie! Metagaming vznikne, keď vy dáte svojej postave informácie, ktoré by za bežných okolností určite nevedela. Pokiaľ druhá postava iba píše, čo si myslí a nevysloví to (napr. *myslí si, že by bolo dobré, ak by začalo pršať*), vaša postava jej na to nemôže nič povedať, najprv by zrejme musela na toho druhého použiť legilimenciu alebo by musela vedieť čítať myšlienky. Ako metagaming vyzerá v RPG?
Danka: *Bože, to je ale krásny chlapec... pomyslí si, keď okolo nej prechádza Jožko*
Jožko: To si mohla povedať hneď, Danka, že sa ti páčim! Pôjdeme von??
Odkiaľ mohla rpg postava Jožko vedieť, na čo myslí Danka? Jedine tak, že si to majiteľ rpg postavy prečítal a nevydržal nevyjadriť sa. Zabudol však pritom na to, že Jožko nevie čítať myšlienky.
Ako metagaming sa ráta aj to, keď vojde nová postava do miestnosti, ktorú nikto predtým nevidel, ale akosi všetci poznajú jej meno. Ako je to možné? Jednoducho si ho prečítajú na monitore, lenže urobili tak aj v RPG?
Adam: *ticho otvorí dvere Veľkej siene a vkĺzne dnu, ruky sa mu jemne trasú od nervozity, pretože je nový a nikoho tu ešte nepozná*
Peťka: Ahoj Adam! Si nový? Nemusíš sa báť, môžeme ti tu všetko poukazovať.
Adam: *nevie sa vynačudovať, odkiaľ to dievča pozná jeho meno, keďže sa nepredstavil*
Postavy sa spolu najprv musia zoznámiť alebo im niekto musí prezradiť meno tej druhej. To platí aj pre čítanie si profilov iných rpg postáv. Vaša postava nemôže vedieť o histórii inej postavy, pokiaľ jej o tom konkrétna postava sama nepovedala, alebo sa to nedozvedela od inej postavy.
Priveľká dráma
Dráma je to, čo robí naše postavy (a roleplay všeobecne) zaujímavými. No to, čo ich robí nezaujímavými (alebo horšie, smiešnymi a trápnymi) je, ak sa snažia vyvolať drámu nesprávnym spôsobom. Je to fakt, obzvlášť v situáciách, ktoré sa pokladajú za vážne či chúlostivé.
Často sa stáva, že postava si nejakým spôsobom ublíži, aby na seba upútala pozornosť či vyvolala zmätok (napr. odpadne, škaredo sa poreže, prípadne chce spáchať samovraždu). A čo je pre nás hlavné, že títo ľudia nemajú ani poňatia, aké to je naozaj byť na mieste ich postavy, ktorá si práve urobila hlbokú reznú ranu.
Ak chcete vystaviť svoju postavu podobnej situácii, snažte sa v nej aspoň vyhnúť veciam, o ktorých toho veľa neviete. Zbytočne si nemusíte robiť problémy a strápňovať sa pred ostatnými, pretože z nepríjemnej situácie vás v takýchto prípadoch dostane zrejme len mary sue-izmus.
Napríklad: Malý prváčik je vo Veľkej sieni, cíti sa osamelý, a tak aby upútal pozornosť, „vrhne sa oproti stene“ a dostane otras mozgu. V reáli však tento človiečik nemá šajn, ako sa cíti osoba s príznakmi otrasu mozgu, nevie teda ako sa má správať a preto si vymýšľa, že prestáva dýchať a umiera, niekedy márne čaká, že jej iná postava so sklonmi k mary sue-izmu pribehne na pomoc. Nakoniec to vždy skončí tak, že prváčik si spomenie na svoj zázračný amulet, ktorý ho zo všetkého vylieči a znovu sú všetci zdraví a šťastní. S takýmto správaním na Rokforte neuspejete.
Ale ak si myslíte, že máte dostatočne veľkú fantáziu a situáciu zvládnete, v tom prípade vám odporúčam, aby ste sa o to pokúsili. No myslím si, že by bolo vhodné, ak by ste pred podobnými vecami najprv preskúmali tému vašej roleplay. Zistili, aké vedľajšie účinky, fyzické alebo psychické následky môže mať vaše počínanie (napr. ak si vaša postava nešťastnou náhodou odreže palec, musíte myslieť na to, že si ho len tak nejakým kúzlom neprišije naspäť, možno ho už nikdy nebude mať a bude sa musieť naučiť narábať len so štyrmi prstami, a pod.). Ak sa nebudete snažiť rozvíjať svoju fantáziu a všetko budete riešiť podobne ako Mary Sue, prinesie vám to len problémy a výsmech či ignoráciu zo strany ostatných ľudí.
Mali by ste tiež myslieť na to, že RPG nie je len o tragédiách, nešťastiach a smrti. Je to hlavné o spoločnej zábave, rozvíjaní svojej kreativity a nadväzovaní nových priateľstiev, preto sa snažte hrať veselé rpg, do ktorých sa môže zapojiť veľa ľudí, a ktorým to prinesie rovnakú radosť, ako aj vám.
Rušenie
RPG
Správny hráč RPG by si mal byť vedomý toho, kedy smie a kedy nesmie vstupovať do RPG iných postáv. Nie je na mieste, aby závidel a žiarlil na iných hráčov, že hrajú svoju rpg, že ho do nej neprizvali a že v nej nie je vítaný, preto je vrcholne neslušné rušiť ich RPG rôznymi poznámkami o ich hre, či vstupovať do ich rpg bez toho, aby sa s nimi dohodol. Takýto hráč totiž nemusí tušiť, akým smerom by sa daná rpg mala vyvíjať a kam sa chcú postavy pomocou nej dostať.
Týmto teraz nechceme povedať, že je zlé zapájať sa do roleplay iných postáv. Je však potrebné uvedomiť si, že to treba robiť s ich vedomím a až po oboznámení sa so situáciou.
Aj postavy hrajúce rpg musia vedieť, že od nich nie je pekné, ak hneď každého odbijú a nedovolia mu zapojiť sa, pretože nie je „vyvolený“. Tú trošku času na oboznámenie s rpg by si hráči niekedy mohli nájsť a dovoliť tak ostatným, aby sa sami rozhodli, či sa zapoja alebo nie.
